Workshop sa uskutočnil na pôde Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela. Zúčastnilo sa ho množstvo odborníkov, pedagógov, podnikateľov a zástupcov verejného sektora. Program bol navrhnutý tak, aby prepojil teoretické poznatky s praktickými aplikáciami a podporil vytváranie nových príležitostí v tejto dynamickej oblasti.

Podujatie je súčasťou série workshopov európskeho projektu BioGov.net. Dôraz kladie na identifikáciu inovatívnych formátov vo vzdelávaní v oblasti biohospodárstva, so zameraním na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. Navyše využíva kreatívne a umelecké prístupy na zvýšenie atraktivity biohospodárstva.

Hlavným organizátorom podujatia bol projekt BioGov.net. Spoluorganizátormi PEDAL Consulting, s.r.o., Rozvojová agentúra BBSK, BioPark Slovakia a Univerzita Mateja Bela.

Banská Bystrica – Zelený kraj

V úvodnej časti predstavili Alexandra Jóbová a Andrea Rúfusová z Banskobystrického samosprávneho kraja „Zelený kraj BBSK“. Ako aj jeho ambície v oblasti biohospodárstva.

Zhrnuté sú v dokumente „Envirostratégia BBSK“, prvom komplexnom pláne pre správu životného prostredia v kraji. Bude slúžiť ako základ pre Adaptačnú stratégiu na zmiernenie dopadov klimatických zmien a Nízkouhlíkovú stratégiu. Je kľúčovým podkladom pre hospodársky a sociálny rozvoj a územné plánovanie. Stratégia podporí spoluprácu rôznych aktérov a umožní efektívne reagovanie na environmentálne výzvy.

BioPark Slovakia – Rozvoj biohospodárstva na regionálnej úrovni

Daniel Kojnok je spoluzakladateľom BioPark Slovakia. Dvadsaťtri rokov sa venuje regionálnemu rozvoju a budovaniu medzisektorových partnerstiev.

Predstavil aktivity tohto prestížneho združenia právnických osôb. Zameriava sa na rozvoj biohospodárstva na Slovensku, s dôrazom na obehové biohospodárstvo. Taktiež sa zaoberá výskumom a vzdelávaním v oblasti využitia biomasy a jej premeny na produkty s vysokou pridanou hodnotou.

Vyznačuje sa regionálnou pôsobnosťou, pričom priamo implementuje inovačné a výskumné výsledky do praxe. Tento prístup podporuje rozvoj regiónu a vytvára investičné príležitosti.

V rámci obehového biohospodárstva sa organizácia zameriava na využívanie obnoviteľných surovín a transfer inovácií a technológií od zahraničných partnerov. Snaží sa znižovať investičné riziká a zabezpečiť udržateľný rozvoj.

Inovatívne vzdelávanie v biohospodárstve

Adriana Čiefová z PEDAL Consulting, s.r.o. predstavila projekt BioGov.net. Jeho cieľom je identifikovať inovatívne modely riadenia vzdelávania v oblasti biohospodárstva.

Počas svojej prezentácie zdôraznila, ako môže táto iniciatíva inšpirovať k lepšej integrácii humanitných vied, umenia a kultúry do biohospodárskych procesov.

Účastníci mali možnosť nielen spoznať inovatívne prístupy, ktoré projekt prináša. Ale aj diskutovať o tom, ako tieto myšlienky implementovať do svojho prostredia. Pre mnohých to bolo impulzom k tomu, aby zvážili nové spôsoby, ako prepojiť teoretické poznatky s praktickými aplikáciami. A vytvárali tak nové príležitosti v dynamicky sa rozvíjajúcom odvetví biohospodárstva.

Vzdelávanie a biohospodárstvo – inšpiratívne príklady z regiónu

SÚKROMNÁ ZÁKLADNÁ ŠKOLA V LUČENCI

Gabriela Šagátová, riaditeľka Súkromnej základnej školy pre nadané deti Oskar v Lučenci, predstavila nový rozšírený predmet s názvom „Odpady ako vzácne poklady“. Je súčasťou inovatívneho prístupu školy, ktorá sa zameriava na rozvoj individuálnych nadaní svojich žiakov. Poskytuje každému dieťaťu priestor na rozvíjanie jeho potenciálu v závislosti od jednotlivých schopností a potrieb.

Vyučovanie na škole prebieha v tematických blokoch. Preberané učivo sa aplikuje v rôznych predmetoch. Škola ponúka rôzne inovatívne predmety. Využíva metódy učenia hrou, bádaním a objavovaním. Žiaci sa učia v prírode, čo nielen zvyšuje aktivitu mozgu, ale tiež pomáha odstraňovať únavu. Dôraz sa kladie na rozvoj nadania, cudzích jazykov, počítačovej gramotnosti, kritického myslenia a riešenia problémov.

ZÁKLADNÁ ŠKOLA S MATERSKOU ŠKOLOU V ŠTIAVNICKYĆH BANIACH

Pavel Michal, riaditeľ Základnej školy s materskou školou Maximiliána Hellu v Štiavnických Baniach, je nadšený sokoliar a veľký prívrženec ekologického vzdelávania. Na podujatí osobne predviedol svojho dravca, orla Nixona.

Pod jeho vedením sa škola nielenže vzdeláva v tradičných predmetoch, ale aj v netradičných oblastiach. Je známa svojím unikátnym zameraním na sokoliarstvo, kde je tento odbor zaradený ako povinný predmet. Spomínaný prístup podporuje u žiakov rozvoj zodpovednosti, rešpektu a trpezlivosti. Vyučovanie ďalej kladie dôraz na ekologické vzdelávanie v prírodnom prostredí, vrátane starostlivosti o prírodu a ochrany životného prostredia.

Pán riaditeľ predstavil aj projekt KlimaEdu Centrum. Zameriava sa na vytvorenie vzdelávacieho centra, ktoré bude slúžiť na praktické učenie o klimatických zmenách. V rámci projektu sa vybudujú nové vzdelávacie priestory, vrátane zberného jazierka a exteriérového vybavenia pre laboratórne práce v prírode.

Projekt sa tiež sústreďuje na praktické aplikácie ako je zber dažďovej vody a jej využitie na vzdelávacie účely. Cieľom je:

• zvýšiť povedomie o klimatických zmenách,
• umožniť žiakom zažiť a pochopiť ich dopady,
• prispieť k efektívnemu využívaniu prírodných zdrojov.

GYMNÁZIUM FIĽAKOVO

Mgr. Juraj Péter z Gymnázia Fiľakovo predstavil na podujatí svoju strednú školu a projekt „Prelietavé drony“. Umožňuje školám v BBSK vypožičať si programovateľné drony, ktoré slúžia na praktické ukážky a výučbu.

Drony sa v biohospodárstve využívajú na rôzne účely. Monitorujú plodiny pomocou multispektrálnych kamier, ktoré analyzujú zdravie rastlín a identifikujú problémy. Umožňujú tak presné zásahy. Efektívne aplikujú hnojivá a pesticídy, čím šetria zdroje a znižujú náklady. Drony vytvárajú presné mapy pôdy. Je to nápomocné pri optimálnom plánovaní pestovania a využívania poľnohospodárskej pôdy. Sledovanie kvality pôdy a vodných zdrojov pomocou dronov prispieva k udržiavaniu ekologickej rovnováhy. Okrem toho, drony rýchlo analyzujú situácie pri prírodných katastrofách a pomáhajú v záchranných operáciách.

UNIVERZITA MATEJA BELA

Soňa Priščáková z Univerzity Mateja Bela (UMB) predstavila projekt „Zelená univerzita – Klimatické átrium“. Prebieha od januára 2024 a zameriava sa na zvýšenie environmentálnej uvedomelosti študentov a zamestnancov UMB. V rámci projektu vybudovali Klimatické átrium. Slúži ako komunitný priestor s Enviro-info bodom. Odborníci z oblasti ochrany klímy a životného prostredia tu budú prispievať k vzdelávaniu a rozvoju komunity. Projekt podporuje Nadácia Tipsport.

Od februára 2023 sa na UMB realizuje aj projekt „Možnosti využitia výsledkov vedy a výskumu na podporu environmentálnej uvedomelosti“. Sústreďuje sa na aplikáciu vedeckých poznatkov pri tvorbe akčného plánu na zvyšovanie environmentálnej uvedomelosti na univerzite a v jej okolí. Zahŕňa organizáciu vedeckej konferencie a zapojenie sa do celosvetovej kampane Race to Zero. Projektové aktivity podporuje Nadácia SPP.

Zelení ambasádori, súčasť Zelenej univerzity, zohrávajú kľúčovú úlohu v propagácii environmentálnych iniciatív. Ako aj pri aktivitách zameraných na zlepšenie ekologickej situácie na univerzite.

Vzdelávanie je kľúčové pre rozvoj zručností v biohospodárstve – výsledky prieskumu

Viac ako 30 účastníkov malo jedinečnú príležitosť zapojiť sa do prieskumu o bioekonomike a jej integrácii v regióne. Prostredníctvom aplikácie Mentimeter vyjadrili svoje názory na súčasný stav na budúce potreby v tejto oblasti. Výsledky, ktoré sa zobrazovali v reálnom čase na obrazovke, poskytujú cenné poznatky.

Prieskum ukázal, že najväčší podiel respondentov pochádza z univerzít a verejného sektora. Nasledovali neziskové organizácie a súkromný sektor. Toto rozdelenie ukazuje silnú prítomnosť akademických a vládnych inštitúcií v oblasti biohospodárstva, ale aj určité zastúpenie komerčných a neziskových subjektov.

Respondenti vyjadrili veľmi vysoký záujem o vzdelávanie v oblasti biohospodárstva s priemerným hodnotením 4,73 z 5. Väčšina považuje toto vzdelávanie za kľúčové pre rozvoj zručností v tejto oblasti. Na druhej strane, podpora integrácie „zelených“ tém v rámci regiónu bola hodnotená nižšie (3,67 z 5). Naznačuje to potrebu intenzívnejších snáh a stratégií na podporu tohto procesu.

Podpora zo strany regionálnej politiky pre rozvoj biohospodárskych zručností bola vnímaná rôzne. Zatiaľ čo viac ako 63 % respondentov ju považuje za rozbiehajúcu sa, len 30 % sa s ňou úplne stotožňuje. Tento výsledok naznačuje, že aj keď sú snahy o podporu biohospodárstva v regióne prítomné, stále existuje značný priestor na zlepšenie a zvýšenie efektívnosti.

Viac ako 72 % respondentov je oboznámených s pojmom biohospodárstvo a pravidelne ho používajú. Toto vysoké percento naznačuje, že téma je známa a uznávaná. Avšak iba malý podiel respondentov sa stretol s problémom zavedenia tohto pojmu do vzdelávacích programov.

Analýza odpovedí ukázala, že aktuálne nie je dostatok známych a rozvinutých programov na rozvoj zručností v oblasti biohospodárstva. Väčšina návrhov bola nepresná alebo neexistujúca. Naznačuje to potrebu vytvoriť a propagovať konkrétne programy a predmety na podporu tejto oblasti.

Pri otázke o spolupráci v oblasti biohospodárstva bola najviac spomínaná spolupráca s verejným sektorom a akademickými inštitúciami. Taktiež sa ukázalo, že respondenti najviac využívajú online materiály, knihy, učebnice a semináre na získavanie vedomostí o biohospodárstve.

Respondenti identifikovali rôzne prekážky pri integrácii tém biohospodárstva. Najmä nedostatočné financovanie, byrokracia a potrebu zjednodušiť legislatívu. Medzi navrhované zlepšenia patrí vytvorenie centrálnej platformy pre zdieľanie iniciatív, organizácia workshopov a zlepšenie legislatívneho rámca.

Odporúčania pre rozvoj biohospodárstva

Hlavné zistenia prieskumu sa dajú zoradiť do nasledovných odporúčaní:

1. Je nevyhnutné poskytnúť viac finančných prostriedkov a podpory na rozvoj vzdelávacích a projektových iniciatív v oblasti biohospodárstva.
2. Vytvorenie centrálnej platformy na zverejnenie všetkých relevantných projektov a iniciatív môže pomôcť lepšie koordinovať úsilie. Ako aj zvýšiť zapojenie zainteresovaných strán.
3. Organizovanie workshopov a vytvorenie databázy návrhov môžu podporiť zdieľanie osvedčených praktík a zlepšiť zapojenie rôznych aktérov.
4. Je potrebné zjednodušiť legislatívne požiadavky a znížiť administratívnu záťaž, aby sa efektívnejšie integrovali témy biohospodárstva.
5. Posilnenie spolupráce medzi verejným, akademickým a súkromným sektorom môže viesť k efektívnejšiemu rozvoju a implementácii projektov v oblasti biohospodárstva.

Stretnutie ukončili raut a networking. Účastníci mali príležitosť diskutovať o ďalších krokoch a identifikovať kľúčových aktérov, ktorí sa môžu zapojiť do komunity praxe v oblasti biohospodárstva. Toto stretnutie poskytlo platformu na vytvorenie nových kontaktov a výmenu nápadov, čím sa posilnilo prepojenie medzi rôznymi subjektmi a organizáciami.

Podujatie BioConnect sa ukázalo ako úspešná platforma na podporu integrácie biohospodárstva do vzdelávacích procesov a budovanie silnejších väzieb medzi teóriou a praxou. Poskytlo tiež cenné poznatky a príležitosti na rozvoj a spoluprácu v tejto perspektívnej oblasti.