1. Čo je to bioplyn?
   
   Druh obnoviteľného zdroja energie, ktorý vzniká rozkladom organického materiálu bez prítomnosti kyslíka. Využíva sa na výrobu elektriny, tepla a biometánu – ekologickej alternatívy zemného plynu z fosílnych zdrojov.
   
   
2. Z čoho sa bioplyn skladá?
   
   Hlavnými zložkami bioplynu sú najmä metán (CH₄) a oxid uhličitý (CO₂). Ďalej v ňom nájdeme menšie množstvá stopových plynov.
   
   
3. Ako vzniká bioplyn?
   
   V prírode alebo v bioplynovej stanici vzniká vyhnívaním biomasy bez prístupu vzduchu. Vo fermentore, uzavretej a vyhrievanej nádrži, sa organické materiály premieňajú na bioplyn pri teplote 39 – 50 °C. Vyprodukovaný plyn sa potom využíva na výrobu elektrickej energie a tepla pomocou kogeneračnej jednotky. Alebo sa čistí na biometán – ekologickú alternatívu zemného plynu.
   
   
4. Čo je digestát?
   
   Digestát je vedľajší produkt, ktorý vzniká pri výrobe bioplynu. Používa sa ako kvalitné hnojivo. Môže teda nahradiť umelé hnojivá, na ktorých výrobu sa používa fosílny zemný plyn.
   
   
5. Na čo sa využíva bioplyn?
   
   Bioplyn má široké využitie:
   
   

• v bioplynovej stanici sa premieňa na elektrinu a teplo,
• môže sa čistiť na biometán, ktorý nahrádza zemný plyn a vtláča sa do plynárenskej distribučnej sústavy,
• stlačený alebo skvapalnený biometán (bioCNG/bioLNG) sa využíva tiež ako palivo pre dopravné prostriedky,
• vyprodukované teplo sa môže využiť na vykurovanie poľnohospodárskych objektov (chlievy, skleníky) alebo aj škôl, obytných domov a iných objektov v blízkosti bioplynových staníc.
  
  

6. Môže bioplyn horieť?
   
   Áno. Má však relatívne vysokú zápalnú teplotu. Navyše sa horenie šíri veľmi pomaly (vďaka prítomnosti CO₂). Jeho rozsah zápalnosti ma malý rozsah. A horí len vtedy, ak jeho podiel vo vzduchu dosiahne 6 – 12 %.
   
   
7. Je únik bioplynu nebezpečný?
   
   K úniku plynu alebo kvapaliny môže dôjsť v bioplynovej stanici, ak tlak v nádržiach klesne alebo stúpne nad normálnu úroveň. Pri správnom dodržiavaní prevádzkovej praxe je bioplynová stanica bezpečný a ekologický zdroj obnoviteľnej energie.
   
   K jej bezpečnosti prispievajú viaceré ochranné prvky. Napríklad bezpečnostný horák (fléra) spaľuje nadbytočný bioplyn, keď sú motory mimo prevádzky. Predchádza sa tak  úniku metánu do ovzdušia. Tlakové poistné ventily zase chránia systém pred nadmerným tlakom. Pri poruche nádrže môže dôjsť napríklad k zaplaveniu blízkeho okolia digestátom. Je to však organické hnojivo, ktoré nemá významné negatívne účinky na pôdu.
   
   
8. Je bioplyn výbušný?
   
   Metán v bioplyne je horľavý a môže vytvoriť výbušnú zmes so vzduchom. Najmä v blízkosti fermentorov a zásobníkov plynu. Má však vysokú teplotu samovznietenia (nad 600 °C). Na horenie potrebuje špecifický pomer so vzduchom (5 – 15 % metánu), čo je ťažké dosiahnuť. Vďaka prítomnosti CO₂ sa horenie šíri pomaly. Preto je bioplyn/CNG považovaný za bezpečnejší ako nafta alebo benzín (v prípade nehody).
   
   
9. Akým spôsobom pomáha bioplyn znižovať emisie skleníkových plynov?
   
   Bioplyn je obnoviteľný, stabilný a regulovateľný zdroj energie. Z hľadiska produkcie CO₂ je neutrálny. Pomáha znižovať emisie skleníkových plynov tým, že zachytáva metán, ktorý by inak unikol do atmosféry. Organické zvyšky spracúvajú bioplynové stanice, čím sa zabraňuje uvoľňovaniu metánu. Predstavuje tiež náhradu za fosílne palivá.
   
   
10. Má bioplyn negatívny dopad na životné prostredie?
    
    Bioplynové stanice môžu mať určitý negatívny dopad na životné prostredie. V porovnaní s prínosmi je však minimálny. Bioplynové stanice patria medzi stredných znečisťovateľov ovzdušia. Môžu byť príčinou V prípade nesprávneho skladovania aj zdrojom zápachu. Preto je dôležité, aby boli umiestnené v primeranej vzdialenosti od obytných oblastí.
    
    Napriek tomu sú ich ekologické výhody významné:
    
    

• produkujú zelenú elektrinu, teplo, biometán ako náhradu fosílnych palív,
• poskytujú organické hnojivo (digestát) namiesto chemických hnojív,
• spracovávajú lokálny odpad z poľnohospodárstva a potravinárstva,
• prispievajú k udržateľnejšiemu hospodáreniu s biologickými zvyškami.
  
  

11. Môžu byť bioplynové stanice zdrojom nepríjemného zápachu?
    
    Nie, hoci v minulosti tomu tak často bolo. Súčasné moderné technológie eliminujú množstvo zápachu na minimum. Samotný proces výroby bioplynu prebieha v plynotesne uzavretom priestore – fermentore. Preto ho necítime.
    
    Faktom však zostáva, že niektoré zapáchajúce látky môžu uniknúť do okolitého prostredia, ako napr.:
    
    
    • nezakrytý nezrelý fermentát pri skladovaní,
    • vstupné substráty alebo digestát pri nedisciplinovanej preprave.
      
      Tieto sa však dajú odstrániť dodržiavaním jednoduchých zásad eliminovať.
      
      

12. Ako môže bioplyn pomôcť Slovensku zvýšiť energetickú bezpečnosť?
    
    Slovensko má potenciál vyprodukovať značné množstvo bioplynu. Konkrétne 400 až 500 miliónov m³biometánu ročne. Čo predstavuje približne 10 % súčasnej spotreby zemného plynu. Lokálna výroba a využitie jeho potenciálu by tak mohlo zvýšiť aj energetickú bezpečnosť Slovenska.

Zaujímajú vás tieto informácie?

Preštudujte si jednotlivé tematické okruhy podrobne:

O bioplyne v skratke – PEDAL Consulting (pedal-consulting.eu)
Mýty o bioplyne: Predsudky a mylné predstavy – PEDAL Consulting (pedal-consulting.eu)
Benefity bioplynových riešení: Od environmentálnych po spoločenské – PEDAL Consulting (pedal-consulting.eu)

Všetko o bioplyne vám prinášame v rámci spolupráce so Slovenskou bioplynovou asociáciou, vďaka projektu ALFA.

Viac o projekte ALFA (v angličtine):
https://alfa-res.eu/

Slovenská bioplynová asociácie a jej aktivity:
https://www.sba.sk/