Dňa 8.7.2022 sa v spolupráci s Detskou ekonomickou univerzitou uskutočnil workshop s názvom „BIO v rôznych podobách – ako biohospodástvo pomáha v boji s klimatickou krízou“, ktorého cieľom bolo zoznámiť mladých ľudí s biohospodárstvom, klimatickou zmenou a ako práve biohospodárstvo môže pomôcť v boji s klimatickou krízou.

Skleníkové plyny – dobrí sluhovia, zlí páni

Klimatickú zmenu spôsobuje zvýšená koncentrácia skleníkových plynov v zemskej atmosfére, ktoré spôsobujú to, že Zem zadržiava teplo zo Slnka a otepľuje sa. Tento jav sa nazýva aj skleníkový efekt. Hoci sa skleníkový efekt v súčasnosti spája s negatívnym javom otepľovania našej planéty, je to práve skleníkový efekt, ktorému vďačíme za život na našej Zemi. Počas dňa Slnko preniká cez atmosféru a povrch Zeme sa vďaka slnečnému žiareniu ohrieva. V noci sa zemský povrch ochladzuje a teplo sa uvoľňuje späť do ovzdušia. Časť tepla však zachytávajú skleníkové plyny v atmosfére. Vďaka tomu boli na Zemi vytvorené vhodné podmienky pre vznik života.

Skleníkový efekt je vytváraný tzv. Skleníkovými plynmi. Medzi primárne skleníkové plyny v zemskej atmosfére patria vodná para (H₂O), oxid uhličitý (CO₂), oxid dusný (N₂O) a metán (CH₄). Väčšina skleníkových plynov sa v atmosfére vyskytuje prirodzene. V minulosti rastliny a oceány zabezpečovali vyrovnávanie skleníkového efektu, keďže vedia absorbovať oxid uhličitý. Problémom však je, že v súčasnosti už nedokážu spracovať jeho súčasné vysoké koncentrácie v atmosfére.

Aká je rola človeka v otázke klimatickej zmeny?

Skleníkové plyny vznikajú najmä spaľovaním fosílnych palív, priemyselnou činnosťou ale aj napríklad chovom dobytka a rozkladom odpadu na skládkach. K zvyšovaniu tvorby prispieva aj odlesňovanie, pri ktorom pri ktorom sa oxid uhličitý vytvára. Pri súčasnom zmenšovaní zalesnenej plochy sa však zároveň ďalej znižuje schopnosť lesov absorbovať CO₂.

Dopady klimatickej krízy môžu byť katastrofálne – v niektorých oblastiach bude príliš teplo na život a poľnohospodárstvo, topenie ľadovcov spôsobuje zvyšovanie hladiny morí, kvôli čomu môžu niektoré pobrežné mestá skončiť pod vodou. To môže spôsobiť veľkú migráciu obyvateľstva a taktiež hrozí vyhynutie mnohých druhov rastlín a živočíchov.

Čo môžeme teda robiť aby sme zmiernili dopady klimatickej zmeny?

Riešeniami by mohli byť biohospodárstvo a cirkulárna ekonomika/obehové hospodárstvo.

Cirkulárna ekonomika alebo obehové hospodárstvo je ekonomický model založený na opätovnom používaní a recyklovaní produktov. Dá sa dosiahnuť navrhovaním vecí, ktoré dlho vydržia, dajú sa opraviť, znova použiť a recyklovať.

Jednoduchý spôsob, ktorým môžeme my ako jednotlivci začať, je napríklad riadiť sa princípmi 4R:

• Refuse – odmietajte – nekupujte, čo vám netreba. Hoci sa možnosti recyklácie materiálov zväčšujú, stále čelíme výzvam s ňou spojeným. Recyklácia je drahá, náročná na zdroje a má obmedzené možnosti. V našich silách je však prijať opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu pred jeho likvidáciou a recykláciou. Vždy máme možnosť odmietnuť tovar a/alebo obal. Toto rozhodnutie robíme pri nákupe, preto je dôležité myslieť na princíp REFUSE pri nakupovaní. Odmietnutie nám umožňuje znížiť množstvo odpadových.
• Reduce – obmedzte spotrebu – najväčší prínos pre životné prostredie predstavuje zníženie množstva odpadu. Ako spotrebitelia môžeme znížiť množstvo odpadu tým, že budeme kriticky pristupovať k tomu, aké výrobky kupujeme. Môžeme tiež zvážiť nekupovať, pretože výrobky sa dajú zdieľať alebo kúpiť z druhej ruky.
• Reuse – znova používajte – výroba nových výrobkov si vyžaduje veľa materiálu a energie, suroviny sa musia vyťažiť zo zeme a výrobok sa musí vyrobiť a následne prepraviť na miesto, kde sa bude predávať. Znižovanie spotreby a opätovné použitie sú najúčinnejšie spôsoby, ako môžete šetriť prírodné zdroje, chrániť životné prostredie a šetriť peniaze.
• Recycle – trieďte odpad a umožnite recykláciu materiálov – Recyklácia znižuje potrebu pestovania a zberu plodín alebo ťažby nových surovín zo Zeme. To následne znižuje škodlivé narušenie a poškodenie prírody: menej vyrúbaných lesov, odklonených riek, poranených alebo vytlačených divokých zvierat a menej znečistenia vody, pôdy a ovzdušia.
  • Medzi recyklovateľné materiály patria napríklad sklo, papier, lepenka, kovy, plasty, pneumatiky, textil, batérie a elektronika. Kompostovanie a iné opätovné použitie biologicky rozložiteľného odpadu, ako je napríklad potravinový a záhradný odpad, je tiež formou recyklácie.

Významne prispieť k boju s klimatickou krízou môže tiež cirkulárne biohospodárstvo.  Biohospodárstvo je založené na využívaní obnoviteľných zdrojov na výrobu produktov, namiesto toho, aby sme sa spoliehali na fosílne zdroje. Príkladom biohospodárstva je využívanie bambusu, ktorý dokáže rásť veľmi rýchlo na výrobu biodegradovateľných produktov ako zubné kefky alebo jednorazový príbor, ktoré by sa inak vyrobili z plastu, ktorý je vyrobený z fosílnych palív.

Ďalšie kroky, ktoré môžete podniknúť, je kupovať lokálne vypestované potraviny; vyhnúť sa nákupu tzv. rýchlej módy a kupovať trvácnejšie oblečenie, prípadne si ho vymieňať alebo dokonca nakupovať z druhej ruky. Obmedziť využívanie fosílnych palív je možné, ak budete šetriť elektrinu a vypínať svetlo a spotrebiče, keď ich nevyužívate; viac chodiť pešo či jazdiť na bicykli, využívať (mestskú) hromadnú dopravu či zdieľané jazdy. Neustále je možné vzdelávať sa v tejto oblasti a nabádať k šetreniu životného prostredia aj svoju rodinu a priateľov.

Zdroje:

https://zerowastecenter.org/category/waste-facts/page/2/

https://www.youtube.com/watch?v=KYvJCIGxPLk&ab_channel=Energy%26EnvironmentInstitute%2CUniversityofHull

https://www.youtube.com/watch?v=hx-jZmE-2_U&ab_channel=Energy%26EnvironmentInstitute%2CUniversityofHull

https://sk.wikipedia.org/wiki/Glob%C3%A1lne_otep%C4%BEovanie#Vplyvy

https://tech.sme.sk/t/7354/sklenikove-plyny

https://climatekids.nasa.gov/greenhouse-effect/

https://faktyoklime.sk/infografiky/emisie-sr

Photo by CHUTTERSNAP on Unsplash